Gien

Gien je mesto v centrálnom Francúzsku ležiace na brehoch rieky Loire. Je známe svojou hrnčiarskou výrobou a veľkou továrňou. Toto malé mestečko má rozlohu 67,86 kilometrov štvorcových a žije tu len okolo 15 500 obyvateľov. Hustota zaľudnenia je 226 obyvateľov na kilometer štvorcový. Priemerná nadmorská výška je 161 metrov nad morom.

Územie dnešného mesta Gien bolo osídlené už od prehistorického obdobia. Pôvodne to bolo Gien-le-Vieux, kde sa prví Gieninčania zhromažďovali a počas nadvlády Ríma sa postupne malá dedinka začala rozvíjať a prosperovať. Po príchode Frankov do krajiny sa územie administratívne rozdelilo do viacerých kráľovstiev. Gien patrilo do Orleansu. Počas vlády Gontrana sa Gien dostalo pod jurisdikciu biskupa z Auxerre a tak to zostalo až do revolúcie. V roku 1199 sa na základe kráľovského zásahu celá oblasť a mesto Gien pričlenili ku Korune. Ľudovít IX sa snažil obohatiť mesto upevnením jeho hospodárskych privilégií a stavbou kamenného mosta (dokončeného v roku 1246). Po revolúcii sa kaštieľ stal oblastným majetkom. V tom istom čase sa začalo v výstavbou manufaktúry jemnej keramiky. Počas druhej svetovej vojny sa mesto stalo terčom bombardovania buď talianskych alebo nemeckých vojsk. Rekonštrukcia začala v júni 1946 a niekedy sa označuje ako „šperk francúzskeho renovovania“.

Gien je malebné a zaujímavé mestečko s množstvom zvláštnych starých budov. K najznámejších atrakciám mesta patrí Fajansové továrenské múzeum a butik, kde sa dajú kúpiť ručne vyrobené umelecké predmety a ktoré vystavuje najextravagantnejšie taniere, vázy a keramické drobnôstky vyrobené za posledných 180 rokov, od nádherne vypracovaných váz až po obrovské veľkolepé predmety z obdobia d’art. Okrem toho je známe ja Lovecké múzeum (Musée International de la Chasse et de la Nature), niekdajší zámok (postavený v 15. storočí z červených a čiernych tehiel; Ľudovít XIV a jeho matka Anna Rakúska sa tu schovávali počas „Frondes“ – revolty proti daniam). A nakoniec sa tu nachádza mestské múzeum postavené v hlinenej jaskyni zo 16. storočia. Zobrazuje históriu mestského hrnčiarstva od roku 1821 až po súčasnosť.