Chorvátsko

Chorvátsko - fotogaléria, obrázky a informácie o Chorvátsko

Chorvátsko Kategórie

Chorvátsko

Chorvátsko sa nachádza na juhovýchode strednej Európy. Oficiálne pomenovanie je Chorvátska republika, Hrvatska v chorvátčine. Má spoločné hranice so Slovinskom a Maďarskom na severe, Bosnou a Hercegovinou na juhovýchode a so Srbskom a Čiernou Horou na východe. Západnú hranicu tvorí pobrežie Jadranského mora. Hlavným mestom Chorvátska je Záhreb.

Prví Chorváti prišli na územie dnešného Chorvátska na začiatku 7. storočia. V roku 925 bol korunovaný prvý chorvátsky kráľ, Tomislav, a Chorvátsko sa stalo kráľovstvom, ktoré si dokázalo udržať svoju suverenitu takmer dve storočia. Najznámejší králi boli Peter Krešimir IV a Demetrius Zvonimir. Začiatkom 12. storočia, v roku 1102, vytvorilo Chorvátsko spojenectvo s Maďarskom. V roku 1526 zvolil Chorvátsky parlament na trón Ferdinanda Habsburského. Po prvej svetovej vojne, v 1918, vyhlásilo Chorvátsko nezávislosť od Rakúsko-Uhorska a stalo sa zakladajúcim členom Juhoslovanského Kráľovstva. Počas druhej svetovej vojny existovalo chvíľu ako samostatný štát a po vojne bolo znovu súčasťou Juhoslávie. 8. októbra 1991 vyhlásilo Chorvátsko nezávislosť a stalo sa suverénnym štátom.

Rozloha Chorvátska je 56 594 štvorcových kilometrov. Túto plochu tvoria nížiny, jazerá a kopce v severnej a severovýchodnej kontinentálnej časti; husto zalesnené pohoria v oblastiach Lika a Gorski Kotar; a skalnaté pobrežie Jadranského mora. Klimaticky je Chorvátsko rôznorodou krajinou, kde sa striedajú viaceré typy podnebí, od vnútrozemského, cez stredozemné, horské, mierne až po subtropické. Ostrovné Chorvátsko tvorí cez tisíc ostrovov rôznych veľkostí, najväčšie sú Cres a Krk.

Počet obyvateľov je okolo 4,5 milióna s hustotou zaľudnenia 81 obyvateľov na kilometer štvorcový. Takmer 90% obyvateľov je chorvátskej národnosti. Okrem nich tu žije mnoho Srbov, Bosniakov, Maďarov, Talianov, Slovincov, Nemcov, Čechov, Rómov a iných národností. Prevládajúcim náboženstvom je rímsko-katolícke (88%) a ortodoxné (4,4%), zvyšok je rozdelený medzi iné vierovyznania. Úradným jazykom je chorvátčina.

Chorvátsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident, volený v priamych voľbách na päťročné obdobie. Parlament je jednokomorový s počtom poslancov medzi 100 a 160. Na čele chorvátskej vlády stojí premiér, ktorý má dvoch zástupcov a šéfuje štrnástim ministrom v rôznych oblastiach. Krajina je rozdelená na 20 častí.

Prelomový rok pre chorvátsku ekonomiku bol 2000, kedy sa začal vzmáhať turizmus po Vojne o chorvátsku nezávislosť (1991 – 1995). Ekonomika vzrástla najmä v roku 2002, stimulovaná rozmachom kreditu novo privatizovaných a zahraničných bánk, kapitálových investícií, vybudovaním dôležitých dopravných tepien, ďalším rozmachom turizmu a novovzniknutých malých a stredných podnikov. V roku 2009 chorvátskemu výnosu dominoval sektor služieb (73,6% HDP), za ktorým nasledoval priemysel (20,5% HDP) a poľnohospodárstvo (5,9% HDP). Najviac ľudí je zamestnaných v sektore služieb, najmenej v poľnohospodárstve. Priemyslu dominuje stavba lodí, potravinársky a farmaceutický priemysel, informačné technológie a biochemický a drevársky priemysel. Turizmus tvorí značný príjem rozpočtu. Chorvátsko je 18. najpopulárnejšou turistickou destináciou na svete.

Chorvátsko je členom viacerých medzinárodných zoskupení ako napríklad OSN, Rada Európy, NATO či Svetová obchodná organizácia. Stále čaká sa členstvo v Európskej únii. Chorvátska mena je Kuna (HKR). Autá jazdia napravo. Internetové domény majú koncovku .hr a medzinárodný telefónny kód je +385.

Sedem miest v Chorvátsku je zapísaných v Svetovom zozname UNESCO, napríklad historický komplex v Splite, Staré mesto v Dubrovníku, Eufraská bazilika v Porči či Katedrála sv. Jamesa v Šibeniku. Nachádza sa tu osem národných parkov, najznámejším je pravdepodobne Plitvický národný park. V Chorvátsku je osem univerzít, najstaršia v Záhrebe. K najobľúbenejším športom patria futbal, hádzaná, basketbal, vodné pólo, tenis a lyžovanie.
Search earthinpictures.com site