Zámok Lednice, detail vchodu

Lednický zámok je jednou z najznámejších pamiatok Lednicko-valtického areálu. Patril kniežaciemu rodu Lichtenštajnovcov, ktorý ho využívali ako letné sídlo. Je rámcovaný francúzskou záhradou a rozsiahlym parkom s mnohými romantickými stavbami. Celý areál spolu so zvyškom Lednicko-valtického areálu bol v roku 1996 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Prvou stavbou, ktorá tu vyrástla bola dedinská vila v 17. storočí. Pôvodne ju vlastnil rod Sirôt, ktorý ale nemal hospodárske vlohy a tak musel panstvo prenechať šikovnejším Lichtenštajnovcom. Pod vilou bola vybudovaná umelá jaskyňa. Koncom 17. storočia bola podľa návrhu zámockého architekta J. B. Fischera z Erlachu postavená jazdiareň, najstaršia zachovaná časť dnešného zámku. Dnešná podoba Lednického zámku je výsledkom prestavby z rokov 1846 – 1858 v duchu anglickej tudorovskej novogotiky. Jej autorom bol Jiří Wingelmüller.

Veľká časť pôvodného vybavenia zámku utrpela v závere druhej svetovej vojny a následným zásahom komunistického zoštátňovania. Lichtenštajnovci si množstvo vecí odviezli do Lichtenštajska v roku 1943.

Prehliadka zámku sa skladá z dvoch samostatných okruhov; reprezentačné miestnosti a súkromné kniežacie apartnány. Miestnosti na prízemí zámku, ktoré sú prístupné verejnosti vynikajú najmä bohatosťou rezbárskej výroby. Prehliadková trasa bola v roku 1995 rozšírená o miestnosti, ktoré obývala kňažná Františka z Lichtenštajnu, vdova po Aloisovi II, stavebníkovi poslednej romantickej prestavby zámku. Druhé poschodie kedysi patrilo deťom, dnes je tu obrazová galéria. Súčasťou zámku je i skleník na jeho východnej strane. Zámok je otvorený od apríla do októbra; od mája do septembra každý deň okrem pondelku, v apríli a októbri iba cez víkendy.