Vatikán - Bazilika sv. Petra pri západe slnka
Vatikán - Bazilika sv. Petra pri západe slnka - obrázky, fotky a informácie o Vatikán - Bazilika sv. Petra pri západe slnka (Rím)
Vatikán - Bazilika Sv. Petra Pri Západe Slnka Obrázok:
Vatikán - Bazilika sv. Petra pri západe slnka
Bazilika sv. Petra je jedným z najznámejších kresťanských kostolov na svete, najsvätejšie katolícke miesto. Zároveň ide o najprominentnejšiu budovu vo Vatikáne. Podľa kresťanskej tradície je to miesto, na ktorom bol pochovaný sv. Peter, jeden z Ježišových dvanástich apoštolov, prvý rímsky biskup a teda prvý pápež. Hoci vatikánska bazilika nie je ani oficiálnym pápežským sídlom ani prvou zo štyroch veľkých bazilík (tou je Lateránska bazilika) a teda nie je ani katedrálou, je to určite pápežov hlavý chrám, keďže sa tu koná najväčšie množstvo pápežských ceremónii, hlavne vďaka veľkosti Baziliky, blízkosti k pápežovej rezidencii a umiestnení vo Vatikáne.
Na mieste súčasnej Baziliky sv. Petra stojí kostol už od 4. storočia. Súčasná bazilika sa nad pôvodnou, Konštantínovou bazilikou, začala stavať 18. apríla 1506. Bola dokončená o viac ako storočie neskôr, v roku 1626 a odrážajú sa na nej dva architektonické slohy – renesancia a barok. Je považovaná za najveľkolepejšiu budovu tej doby. Na kostole pracovalo niekoľko architektov, napríklad Donato Bramante, Antonio da Sangallo mladší, Michelangelo, Giacomo della Porta, Carlo Maderno či Gianlorenzo Bernini.
Bazilika sv. Petra je najväčším kresťanským kostolom. Má kapacitu viac ako 60 000 ľudí. Kostol je 220 metrov dlhý a 150 metrov široký. Šírka lode je 46,2 metra. Maximálna výška je 138 metrov a priemer kupoly je 42 metrov.
Michelangelo navrhol kupolu, ktorá je postavená z tehál a je jednou z rímskych dominánt. Z galérie kupoly a zo strechy nad ňou je krásny výhľad na celé mesto. Fasáda kostola je 116 metrov široká a 53 metrov vysoká. Navrhol ju Carlo Modeno a postavená bola v rokoch 1608 až 1614. Centrálny balkón sa volá Balkón požehnaní a používa sa pri vyhlasovaní mena nového pápeža a pri pápežskom požehnaní Urbi et Orbi. Navrchu fasády stojí trinásť sôch z travertínu. Medzi fasádou a interiérom sa nachádza portiko.
Interiér Baziliky je nádherný. Hneď za centrálnymi dverami stojí veľký okrúhly porfýr, pri ktorom kľačali rímski vladári pred ich korunováciou. Na podlahe pozdĺž celej lode sú značky veľkosti porovnateľných kostolov. Vo vnútri podporných stĺpov, ktoré oddeľujú hlavnú loď od bočných uličiek, sú výklenky, v ktorých sa nachádzajú sochy svätých, ktorí vytvorili náboženské prikázania. Je ich 39.
Na mieste, kde sa krížia priečne lode chrámu stojí hlavná časť interiéru, baldachýn, ktorý navrhol Bernini. Vypĺňa priestor pod Michelangelovou kupolou. Kryje pápežský oltár a sväté ostatky sv. Petra (ktoré ale odtiaľto nie je vidieť). Na spodnej strane baldachýnu a pápežského oltára je ponorené Confessio, kaplnka zo 17. storočia pomenovaná na počesť spovede Sv. Petra, ktorá viedla až k jeho mučeníckej smrti na tomto mieste. Okolo baldachýnu stoja štyri obrovské piliere, ktoré podopierajú kupolu. Každý z nich má v svojej spodnej časti výklenok vyplnený kolosálnou sochou svätého, reprezentujúceho jednu zo štyroch hlavých relikvii baziliky – sv. Helena, sv. Longinus, sv. Andrej a sv. Veronika. Na západnom konci Baziliky stojí tribúna, ktorej stred tvorí biskupský stolec sv. Petra. Je to obrovský pozlátený bronzový monument, ktorý navrhol Bernini v roku 1666, aby obklopil dubový trón, ktorý chrámu daroval karolínsky vladár Karol II pri svojej korunovácii v Bazilike sv. Petra v roku 875.
Po oboch stranách hlavnej lode sa nachádza niekoľko kaplniek, oltárov a monumentov. Pod kostolom je krypta, ktorá ukrýva architektonické pozostatky z predchádzajúcich kostolov, ktoré stáli na tomto mieste a hrobky viacerých pápežov. Samozrejme je tu aj hrobka sv. Petra.
Na mieste súčasnej Baziliky sv. Petra stojí kostol už od 4. storočia. Súčasná bazilika sa nad pôvodnou, Konštantínovou bazilikou, začala stavať 18. apríla 1506. Bola dokončená o viac ako storočie neskôr, v roku 1626 a odrážajú sa na nej dva architektonické slohy – renesancia a barok. Je považovaná za najveľkolepejšiu budovu tej doby. Na kostole pracovalo niekoľko architektov, napríklad Donato Bramante, Antonio da Sangallo mladší, Michelangelo, Giacomo della Porta, Carlo Maderno či Gianlorenzo Bernini.
Bazilika sv. Petra je najväčším kresťanským kostolom. Má kapacitu viac ako 60 000 ľudí. Kostol je 220 metrov dlhý a 150 metrov široký. Šírka lode je 46,2 metra. Maximálna výška je 138 metrov a priemer kupoly je 42 metrov.
Michelangelo navrhol kupolu, ktorá je postavená z tehál a je jednou z rímskych dominánt. Z galérie kupoly a zo strechy nad ňou je krásny výhľad na celé mesto. Fasáda kostola je 116 metrov široká a 53 metrov vysoká. Navrhol ju Carlo Modeno a postavená bola v rokoch 1608 až 1614. Centrálny balkón sa volá Balkón požehnaní a používa sa pri vyhlasovaní mena nového pápeža a pri pápežskom požehnaní Urbi et Orbi. Navrchu fasády stojí trinásť sôch z travertínu. Medzi fasádou a interiérom sa nachádza portiko.
Interiér Baziliky je nádherný. Hneď za centrálnymi dverami stojí veľký okrúhly porfýr, pri ktorom kľačali rímski vladári pred ich korunováciou. Na podlahe pozdĺž celej lode sú značky veľkosti porovnateľných kostolov. Vo vnútri podporných stĺpov, ktoré oddeľujú hlavnú loď od bočných uličiek, sú výklenky, v ktorých sa nachádzajú sochy svätých, ktorí vytvorili náboženské prikázania. Je ich 39.
Na mieste, kde sa krížia priečne lode chrámu stojí hlavná časť interiéru, baldachýn, ktorý navrhol Bernini. Vypĺňa priestor pod Michelangelovou kupolou. Kryje pápežský oltár a sväté ostatky sv. Petra (ktoré ale odtiaľto nie je vidieť). Na spodnej strane baldachýnu a pápežského oltára je ponorené Confessio, kaplnka zo 17. storočia pomenovaná na počesť spovede Sv. Petra, ktorá viedla až k jeho mučeníckej smrti na tomto mieste. Okolo baldachýnu stoja štyri obrovské piliere, ktoré podopierajú kupolu. Každý z nich má v svojej spodnej časti výklenok vyplnený kolosálnou sochou svätého, reprezentujúceho jednu zo štyroch hlavých relikvii baziliky – sv. Helena, sv. Longinus, sv. Andrej a sv. Veronika. Na západnom konci Baziliky stojí tribúna, ktorej stred tvorí biskupský stolec sv. Petra. Je to obrovský pozlátený bronzový monument, ktorý navrhol Bernini v roku 1666, aby obklopil dubový trón, ktorý chrámu daroval karolínsky vladár Karol II pri svojej korunovácii v Bazilike sv. Petra v roku 875.
Po oboch stranách hlavnej lode sa nachádza niekoľko kaplniek, oltárov a monumentov. Pod kostolom je krypta, ktorá ukrýva architektonické pozostatky z predchádzajúcich kostolov, ktoré stáli na tomto mieste a hrobky viacerých pápežov. Samozrejme je tu aj hrobka sv. Petra.
