Panteón
Panteón - obrázky, fotky a informácie o Panteón (Rím)
Panteón Obrázok:
Panteón
Panteón je jednou z najslávnejších budov v Ríme. Pôvodne to bol chrám (aj jeho pomenovanie znamená „Chrám všetkých Bohov“) postavený v starovekom Ríme a prestavaný v roku 125 nášho letopočtu za vlády Hadriána. Je to najzachovalejšia budova v meste a pravdepodobne aj najzachovalejšia stavba svojho veku na svete. Je to taktiež najstaršia kopulovitá stavba v Ríme.
Úplne prvý Panteón postavený v Ríme spadá do roku 27 pred Kristom. Bol postavený za vlády Agrippa. V roku 80 nášho letopočtu ho zničil požiar a vládca Domitian ho dal opraviť. Udrel doň však blesk a znovu ho zničil v roku 110. Súčasná budova bola postavená (opravená) v Hadriánových časoch, v roku 125. Nevie sa presne, kto bol jej architektom. Mohol to byť Trajánov architekt Apollodorus z Damasku alebo Hadrián a jeden z jeho architektov. Budovu znovu zrekonštruovali Septimus Severus a Caracalla v roku 202.
Od 7. storočia bol Panteón využívaný ako katolícky kostol, keď v roku 609 byzantský vládca Phocas daroval budovu pápežovi Bonifácovi IV. Ten zasvätil kostol svätej Márii martýrskej. Panteón sa aj v dnešnej bode používa ako kostol, hlavne pri významných katolíckych sviatkoch a pri svadbách.
Ako čas plynul veľa mramorových vonkajších častí bolo odstránených a dva stĺpy boli pohltené v inej stredovekej budove. Od obdobia renesancie sa Panteón začal využívať ako hrobka (z tých slávnejších sú tu pochovaní napríklad maliari Rafael a Annibale Carracci, skladateľ Arcangelo Corelli a architekt Baldassare Peruzzi). Začiatkom 17. storočia bol bronzový strop nad portikom odstránený a nahradený stredovekými kampanilami so slávnou dvoj vežou od Maderna. Tieto boli odstránené až koncom 19. storočia. Mramorový interiér a veľkolepé bronzové dvere za zachovali, hoci oboje prešlo rozsiahlymi renováciami.
Panteón je kruhovitá budova s portikom, ktoré tvoria tri rady stĺpov (v prvom je ich osem a v ostatných dvoch po štyri). Pod pedimentom sa vchádza do rotundy pod kazetovou betónovou kupolou s dierou v strede. Tento okulus sa nazýva Veľké oko. V minulosti stála pri Panteóne ďalšia budova, ktorá ho podopierala, dnes sú z nej už iba ruiny. V stenách vzadu na portiku sú výklenky. Pravdepodobne tu boli umiestnené sochy Cézara, Augusta a Agrippa alebo Kapitolskej triády či iných Bohov. Pediment bol tiež zdobený sochou. Veľké bronzové dvere ostali nezmenené, akurát, že v minulosti boli pozlátené. Výška dómu až po okulus a jeho priemer sú rovnaké, 43,3 metra. Veľké oko je jediným zdrojom svetla a tiež slúži ako chladiace a ventilačné zariadenie. Celý interiér je tvorený kazetami, ktoré mali nielen dekoračný charakter, ale aj odľahčovali váhu strechy. Vrchná časť rotundy je zdobená sériou tehlovo oporných oblúkov.
Úplne prvý Panteón postavený v Ríme spadá do roku 27 pred Kristom. Bol postavený za vlády Agrippa. V roku 80 nášho letopočtu ho zničil požiar a vládca Domitian ho dal opraviť. Udrel doň však blesk a znovu ho zničil v roku 110. Súčasná budova bola postavená (opravená) v Hadriánových časoch, v roku 125. Nevie sa presne, kto bol jej architektom. Mohol to byť Trajánov architekt Apollodorus z Damasku alebo Hadrián a jeden z jeho architektov. Budovu znovu zrekonštruovali Septimus Severus a Caracalla v roku 202.
Od 7. storočia bol Panteón využívaný ako katolícky kostol, keď v roku 609 byzantský vládca Phocas daroval budovu pápežovi Bonifácovi IV. Ten zasvätil kostol svätej Márii martýrskej. Panteón sa aj v dnešnej bode používa ako kostol, hlavne pri významných katolíckych sviatkoch a pri svadbách.
Ako čas plynul veľa mramorových vonkajších častí bolo odstránených a dva stĺpy boli pohltené v inej stredovekej budove. Od obdobia renesancie sa Panteón začal využívať ako hrobka (z tých slávnejších sú tu pochovaní napríklad maliari Rafael a Annibale Carracci, skladateľ Arcangelo Corelli a architekt Baldassare Peruzzi). Začiatkom 17. storočia bol bronzový strop nad portikom odstránený a nahradený stredovekými kampanilami so slávnou dvoj vežou od Maderna. Tieto boli odstránené až koncom 19. storočia. Mramorový interiér a veľkolepé bronzové dvere za zachovali, hoci oboje prešlo rozsiahlymi renováciami.
Panteón je kruhovitá budova s portikom, ktoré tvoria tri rady stĺpov (v prvom je ich osem a v ostatných dvoch po štyri). Pod pedimentom sa vchádza do rotundy pod kazetovou betónovou kupolou s dierou v strede. Tento okulus sa nazýva Veľké oko. V minulosti stála pri Panteóne ďalšia budova, ktorá ho podopierala, dnes sú z nej už iba ruiny. V stenách vzadu na portiku sú výklenky. Pravdepodobne tu boli umiestnené sochy Cézara, Augusta a Agrippa alebo Kapitolskej triády či iných Bohov. Pediment bol tiež zdobený sochou. Veľké bronzové dvere ostali nezmenené, akurát, že v minulosti boli pozlátené. Výška dómu až po okulus a jeho priemer sú rovnaké, 43,3 metra. Veľké oko je jediným zdrojom svetla a tiež slúži ako chladiace a ventilačné zariadenie. Celý interiér je tvorený kazetami, ktoré mali nielen dekoračný charakter, ale aj odľahčovali váhu strechy. Vrchná časť rotundy je zdobená sériou tehlovo oporných oblúkov.
