Koloseum a Konštantínov oblúk

obrázky, fotky a informácie o Koloseum a Konštantínov oblúk (Rím)


Koloseum a Konštantínov oblúk ( 640x480 )
Umiestnite si tento obrázok na vlastnú webstránku!
Pozrite si obrázok v nasledujúcich rozlíšeniach: 640x480 | 800x600 | 1024x768 | 1280x960
Koloseum je jednou z najznámejších pamiatok Ríma, najobľúbenejšie miesto turistov. Je to zrúcanina pôvodného Flaviánskeho amfiteátra (Amphitheatrum Flavium), najväčšieho, aký bol kedy v Rímskej ríši postavený. Koloseum je vyobrazené aj na talianskej päť centovej euro minci.

Stavba Kolosea začala medzi rokmi 70 a 72 nášho letopočtu za vlády Vespasiána a bola dokončená v roku 80 za Tita. Obaja patrili do dynastie Flaviánovcov, preto dostala stavba pomenovanie Flaviánsky amfiteáter. Pomenovanie Koloseum bolo pravdepodobne odvodené od sochy Kolos Nera stojacej neďaleko. Do roku 1000 bolo vytvorené pomenovanie „Koloseum“ ako označenie amfiteátra, na sochu sa zabudlo. Počas Domitiánovej vlády sa na Koloseu porobili nejaké úpravy. Koloseum zničilo zemetrasenie a zlodeji kameňa.

Koloseum je elipsovitého tvaru, 189 metrov dlhé a 156 metrov široké. Najvyššia z vonkajších sien má 48 metrov. Centrálna aréna má oválny tvar a je obklopená stenou, na ktorej sa zdvíhajú rady sedadiel. Vonkajšia stena bol vyrobená z pieskovca, ktorý dokopy držali kovové spony. Severná strana obvodu stále stojí. Sú na nej tri poschodia navrstvených arkád, ktoré sú prevýšené pódiom, na ktorom stojí vysoká atika a obe sú „prevŕtané“ oknami umiestnenými v pravidelných intervaloch. Arkády sú orámované polo stĺpmi v dórskom, iónskom a korintskom slohu. Atiku zdobia korintské piliere. Každý z oblúkov na druhom a treťom poschodí lemovali sochy (pravdepodobne postavy z klasickej mytológie).

Amfiteáter mal 80 východov. Ľudia sedeli v poschodovom usporiadaní. Na severnej a južnej strane boli špeciálne boxy pre vládcu a nepoškvrnené panny, ktoré ponúkali najlepší výhľad na arénu. Aréna bola pokrytá drevenou podlahou a pieskom. Podlaha zakrývala podzemný systém nazývaný pivnicou (tá je ešte stále viditeľná v dnešnej dobe).

Pôvodným zámerom, pre ktorý bolo Koloseum postavené, boli zápasy gladiátorov a iné verejné predstavenie ako napríklad výsmech námorných bitiek, poľovačky na zvieratá, slávne bitky a drámy založené na klasickej mytológii. Do Kolosea sa zmestilo 50 000 divákov a používalo sa takmer päť storočí. V neskorších dobách taktiež slúžilo viacerým účelom, ako byty, dielne, miesto, kde sa konali omše, pevnosť či kresťanská svätyňa.

Dnes je Koloseum najväčšou turistickou atrakciou Ríma. Vo vrchnej časti vonkajšej steny je dnes Erosovo múzeum. Časť drevenej podlahy bol pokrytá znovu. Od 20. storočia sa tu tiež odohrávajú viaceré kresťanské ceremónie.

Konštantínov víťazný oblúk v Ríme je posledný zo všetkých stále existujúcich víťazných oblúkov v meste. Stojí medzi Koloseom a vŕškom Palatín. Stojí na Via Triumphalis, „ceste“, ktorou vchádzali vládcovia do mesta do dosiahnutí víťazstva.

Konštantínov víťazný oblúk bol postavený na oslavu víťazstva Konštantína I nad Maxentiusom v Bitke na moste Milvian 28. októbra 312. Oblúk bol venovaný o tri roky neskôr, v roku 315. Z kresťanského hľadiska ide o výrazný medzník v histórii kresťanstva v západnom svete. Podľa historikov, Konštantín mal kresťanský sen noc pred bitkou a prikázal svojim vojakom mať pri sebe nejaký kresťanský symbol. Bitku vyhral a následne prijal kresťanstvo nielen ako svoje náboženstvo, ale odvtedy bolo aj oficiálne tolerované v celej Rímskej ríši.

Konštantínov víťazný oblúk bol postavený podľa vzoru Septimiovho oblúku na Rímskom fóre. Je 21 metrov vysoký a 25,7 metrov široký. Má tri oblúky, stredný je vysoký 11,5 metra a široký 6,5 metra. Krajné oblúky majú rozmery 7,4 na 3,4 metra. Oblúk pozostáva z dvoch častí, vrchná sa nazýva atika. Spodná časť je z mramoru, vrchná z tehál nitovaných mramorom. Podľa niektorých zdrojov bola spodná časť pamiatky súčasťou staršieho monumentu (z čias Hadriána). Oblúk má aj schodisko, do ktorého sa vstupuje z dverí umiestnených nad zemou a vedie k strane orientovanej na vŕšok Palatín.

Dekorácia na oblúku je zväčša odkopírovaná zo starších pamiatok. Tieto majú v Konštantínovskom kontexte nový význam. Iné vysvetlenie môže byť, že architekti použili kvôli nedostatku času už niečo existujúce. Tretia ale zároveň aj najmenej pravdepodobná interpretácia hovorí, že Rimania v 4. storočí nemali dostatočné umelecké zručnosti, a tak odkopírovali dekoráciu zo staršieho obdobia.

V stredoveku bol Konštantínov víťazný oblúk súčasťou jednej rodinnej pevnosti starovekého Ríma. Prvé opravné práce boli na oblúku vykonané v 18. storočí, posledné v 1990-tych rokoch.
Search earthinpictures.com site