hrad Devín

Hrad Devín je dnes vlastne už len zrúcanina kedysi veľkého hradu. Miesto, na ktorom stojí, bolo prehlásené Národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1961. Vypína sa na skale nad sútokom Moravy a Dunaja, v najjužnejšom výbežku Malých Karpát. Hrad je vo výške 212 metrov nad morom.

Prvá zmienka o hrade je z roku 864 vo Fuldských análoch. Je tu spomínaný ako pevnosť Dowina, ktorá patrila veľkomoravskému kniežaťu Rastislavovi. Avšak miesto, na ktorom hrad stojí, bolo osídlené už od praveku. Po páde Veľkej Moravy stratila pevnosť svoju strategickú pozíciu. Túto znovu nadobudla až koncom 13. storočia, tento krát ako skalnatý hrad. Takto to zostalo až do 17. storočia. V roku 1809 bol hrad zničený Napoleonovými vojskami. Počas Národného obrodenia sa stal Devín symbolom slávnej histórie Veľkej Moravy a cyrilo-metodejských tradícií.

Skalnatý hrad postavený v 13. storočí bol oveľa menší ako predchádzajúca pevnosť. Jeho jadro tvorila mnohouholná strážna veža s obrannou stenou. Hrad bol rozšírený v druhej polovici 15. storočia, kedy vzniklo východné vonkajšie osídlenie ako aj palácová rezidencia. V roku 1460 sa Devínsky hrad stal vlastníctvom grófov zo Svätého Jura a Pezinku. Tí dali postaviť druhé vonkajšie osídlenie a menšiu mnohouholnú vežu so strieľňou na južnej strane. Bátoryovci, neskorší majitelia hradu Devín, postavili okolo opevnenie, ktoré malo slúžiť hlavne proti tureckým nájazdom. Poslednýkrát zmenil Devín svoj vzhľad v 17. storočí pod vládou Pálffyovcov. Na severnom úboči bola postavená masívna štvorcová bašta.

V súčasnej dobe je hrad Devín hlavne predmetom archeologického výskumu. Je zakonzervovaný a v určitých častiach prebiehajú od roku 1967 rekonštrukčné práce. Vrchná a stredná časť hradu zostali vo forme ruín. Spodná, ako aj časť strednej časti sú už zabezpečené, na vrchnej časti sa pracuje. Všade sú na zemi vyznačené miesta základov všetkých nájdených budov.