Bratislavský hrad

Bratislavský hrad bol postavený v 10. storočí a stojí na relatívne oddelenom výbežku Karpát v mestskej časti Bratislavy, v Starom Meste. Tento karpatský výbežok býval kedysi hranicou Rímskeho impéria. Budova hradu má štyri samostatné veže, každú na jednom rohu a nádvorie s 80 metrov hlbokou studňou. Najvyššou spomedzi veží je Korunovačná veža na juhovýchode. Spadá do 13. storočia, obedy v nej boli uložené maďarské korunovačné klenoty až do 15. storočia. Ako na vonkajších stenách, tak aj vnútri na chodbách sú stále viditeľné fragmenty gotickej a renesančnej konštrukcie.

Východne od hlavného vchodu sa nachádza murovaná vstupná brána zo 16. storočia. Hneď za vstupom je arkádová chodba a veľké barokové schody vedúce k expozícií Slovenského národného múzea. Naľavo v južnej časti budovy sa nachádzajú štyri miestnosti Pokladnice (otvorenej v roku 1988), kde sú umiestnené najvzácnejšie archeologické vykopávky a iné predmety nájdené na Slovensku. Asi najznámejším exponátom je soška Venuše z Moravian. Na treťom poschodí sa nachádza expozícia nazvaná príznačne Dejiny Slovenska.

Prvé poschodie južnej časti patrí slovenskému parlamentu – Národnej rade Slovenskej republiky. Nábytok, ktorým je táto časť vybavená pochádza zo 16. storočia. Hlavná parlamentná budova je situovaná hneď vedľa hradu.

V severnej časti hradu, pôvodnej barokovej kaplnke, môžu návštevníci vidieť Hudobnú sálu, v ktorej sa pravidelne konávajú koncerty. Do Rytierskej siene sa vchádza priamo z nádvoria.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia (v barokovom štýle) sa konala ešte za čias Márie Terézie (1740 – 1780). V roku 1811 hrad vyhorel a zostali z neho len ruiny. Bol zrekonštruovaný až v rokoch 1956 – 68. A tak je stále Bratislavský hrad dôležitou dominantou hlavného mesta a taktiež aj národnou kultúrnou pamiatkou.